Kracam lesom do svatyne
Obetovat pravidelnu obetu
Nasim bohom slovanskym
Pralesy zijú svojim zivotom
Sme jeho sucastou oddavna,
Nepozname iny zivot
Diva zver je nasou potravou,
Obilie zlatne na poliach
Bojujeme spolu
A pijeme medovinu

Kdesi vysoko v koru

V slovanskej zemi narek
Nepokoj pada na narod
Zeny deti do narucia beru
Muzi zbrane chystaju
Utekajte, krestania idu
Mocne vojska v tmavych plastoch
S mecmi z cierneho kovu
Dobyvaju poslednu pevnost pohanov
Konci sa doba slobody prirodnych narodov

Black meta

Zaslepení blúdili ulicami,
Pošpinení krvou,
Takže sa nikto nechcel dotknúť ich odevu.
Vyhnite sa, ste nečistí! Tak volali na nich.
Naše ženy boli zhanobené v našich mestách,
Naše matky sú vdovami,
Sme sirotami bez otca.

Môj výzor stemnel väčšmi ako čerň,
Koža na

Colles omnes
Humiliavimus.
Excepto unum...
Declivia de sion
Oves pasco
Et adventum tuam exspecto

Per pedes tuas pulchras
Leviter viae vadis,
Odoribus flata,
Spiritui similem es,
Per desertum ascendis

Preklad:
Láska prichádza z púšte
Vyrovna

Oslavny zbozny cierny kov
Uz vlozte to telo do hrobu tmaveho, v nom
Bude spocivat do dna sudneho
Odchadzam do hrobu, cez hrob do zahrobia,
Konci sa pozemska slava, chudoba

Svet tento opustam, s vami sa rozlucam
Nech vas opatruje mily pan boh sam
Za mna sa modlite, n

čLoveče,
Vstaň a počúvaj, čo ti chcem povedať.
Stoj vzpriamene
A vypočuj si moje pripomenutia:

Keď som ťa stvoril,
Dušu do teba vdýchol
Dokonale na obraz svoj.
Vôľu slobodnú som ti dal,
Lebo taká je potreba lásky.

Rozhodnutie nastalo,
Keď si vlastné bo

Bludim lesmi karpat v samote
Krasu majestatu lesneho obdivujem
Dielo najvyssieho chvalim
Na pokraj lesa prichadzam

Oci moje uzreli kamenny goticky chrám
Zabudnuty a opusteny machom orasteny
Konarmi stromov obklopeny, ludmi nepochopeny
Krutost starych casov, strach l

Mrazivy zvuk zvonov krajinou sa rozhlieha
kajat sa vyzyva, v popole seba najst
seba sameho, bo pycha na ludí dolieha
Prach si a na prach sa obratis!

Prežívanie vedomia hriechu skrze utrpenie
Nocou stále žalostím,
Slzy mi kanú po lícach.
Zostala mi len trpkosť.

Priveľmi som hrešil,
Preto som sa stal nečistým.
Poškvrna lipne na okraji môjho rúcha.
Všetci mnou pohŕdajú,
Lebo videli moju nahotu.
Klesol som

Zacina sa ukrutny boj!
Opaste sa slovom pravdy
V ruke s mecom istoty
A sekerou spravodlivosti
Znicime legie satanske
Vyckame do prichodu slávy nebeskej
Tuto vojnu vyhrame
Pravdy nikdy sa nevzdame

My sme bojovnici krista
Kral pre ktoreho bojujeme
Svojou s

Jeho slova su ako kladivo,
Banicke kladivo,
Ktore rozrazajuc skaly
Nachadza drahy kov.

Kladivo moci,
Kladivo lasky.
Ako kovacske kladivo,
Ktore prekuje ich mece na radlice
A ich ostepy na vinarske noze.

Kde vladla hroza vojny,
Zavladne mier.

čIerna je noc,
Moja tvár je bledá
Moje očI nepokojné,
Krvou podliate.

Blúdiac čiernymi lesmi
V hlbokých skalnatých roklinách
Divá zver ma obkľučuje,
Napĺňa ma strach.
Ručiace staré jelene,
Zúrivosť vyrušených medvedích samcov,
Svorky hladujúcich vlkov,

Na zasnežených poliach
Pár starých ľudí býva.
V zabudnutej osade
Zatvárajú očI.
Ich deň končí.
Niekoľko stromov
Na pozdrav vetru kýva.

Dve malé borovice
Zasnúbili sa
V mraze zimnej búrky.
Vrásčitá vŕba zaplieta I'm ruky,
Stará borovica mladne
A z

Zem bola neladna a pusta,
Priepast,
Prahlbina..
V temnote

V tme nad prahlbinou
Sa vznasal
Duch bozi ozivujuci
Nad vodami

Jeho slovom prislo svetlo,
Jeho dychom..
Clovek

...Bez neho nevzniklo nic
Z toho, co jestvuje.

Vratme sa do temnoty

Na šírych rovinách slovenského juhu
ľUd pozerá na sever.
Do hlbokých lesov,
Ku vysokým tatrám
Upiera svoj zrak
...A svoju nádej.

Pod útlakom náš národ
Storočia nariekal.
Trpel a stenal v otroctve a porobe...

Aj moje očI hľadia
Tam k vysokým vrchom,

Opad£ wieki babilon...
Królestwo szatana,zosta£o zniszczone,
Nadchodmi jezus,pan panów,król królów,
Jezus zwyciêzca nad diab£em,
Jego krew oczyszcza mnie zawsze,
Opad£ wieki babilon